1. 1. Adventný príbeh
„Už budú Vianoce! Už budú Vianoce!“ skákali od radosti Janko s Maťkom a pobehovali s radostnými výkrikmi po celom dome.
„Omyl, chlapci, omyl! „ krotila ich mamička.
„ Ešte len je september!“
„ Mami, tak prečo už majú v obchode vianočné ozdoby, svetielka a všetko ???“ zmätene sa pozerali chlapci jeden na druhého.
„ Lebo svet je celý pomýlený a popletený, “ vzdychla mamička a zobrala do náručia tmoliacu sa Kristínku.
„Ešte si budeme musieť počkať , aby prešla jeseň, potom bude Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Keď sa skrátia dni, skráti sa i čas do Vianoc a začne nový liturgický rok.“
„Aký?“ vypleštil oči Janko.
„Liturgický, ale najdôležitejšie je , že začne Advent a my sa budeme pripravovať k Vianociam.“
„ Ja viem: upratovať , piecť , nakupovať...“ spustil Maťko.
„Jój, Maťko, v prvom rade upratovať vo svojom srdiečku, aby tam bolo Ježiškovi príjemne.“
„ Dobre, mami, tak budeme čakať,“ zakončil rozhovor Maťko.
Od toho dňa chlapci starostlivo sledovali kalendár- koľko lístkov ešte treba odtrhnúť, kým sa skráti rok i deň. November sa chýlil ku koncu , často bývalo vonku sychravo a boli dni, keď bolo treba svietiť celý deň. A zrazu v dome zavládlo voňavé a krásne ticho. Mamička s ockom sa vyobliekali, krásne a skromne obliekli i svoje ratoliestky a slávnostne niesli do kostola adventný venček, čo včera spolu vyrobili z voňavých vetvičiek, šípkových halúzok odstrihnutých spred domu, pridali i kúsky škorice a sušeného ovocia, ktoré si pripravovali celý týždeň. Celý dom voňal jabĺčkami , citrónmi, porančami, mandarinkami miešajúcimi sa s vôňou škorice a badiánu.
Nuž a večer, keď si spolu sadli okolo stola s adventným venčekom v strede , ocko opatrne s Kristínkou na kolenách zapálil prvú sviecu:
„Kristus svetlo sveta!“
„Bohu vďaka!“ odznelo unizono.
Ocko predniesol prvý svoju modlitbu, modlitba nebola dlhá , postupne k nej pridávali aj ostatní svoje prosby a Kristínka sa zapájala svojim džavotom.
Svetlo sviec rožiarilo trojo párov detských očí.
„ A keď zasvietime všetky štyri, už naozaj budú Vianoce?“ vzrušene vyzvedal Janko.
„Áno, Janko, teraz už naozaj budú Vianoce. Ale dnes je ešte len prvá adventná nedeľa. Teraz už šup do postieľok!“ usmiala sa mamička.
„ A zaspievaš nám uspávnku?“
Mama s neho pozakrývala svoje ratoliestky a svojim nežným hlasom napĺňala tentoto posvätný čas dotýkajúci sa ľudských sŕdc: „ Posla Boh anjela , ...“
Komentáre
Zverejnenie komentára