Trnavská Novéna pre deti

Kde bolo – tam bolo, keď králi kraľovali , nie na autách , ale koňoch  a kočoch sa vozievali, neďaleko Bratislavy, jedno kráľovské mesto  pre množstvo kostolných vežičiek „malým Rímom“ nazývali. Obkolesovali ho mocné hradby so štyrmi bránami. Ľuďom sa v ňom žilo dobre, nič im nechýbalo, hladom netrpeli, mnohí z blahobytu na Boha zabúdali.

Pri  jednej z veľkých brán stál a dodnes stojí mohutný kostol. Pre jeho mohutnosť ho ľudia prezývajú Hrubý kostol. Schádzali sa v ňom zbožní ľudia nielen z Trnavy, ale putovali tam veriaci zo širokého okolia. Možno i preto, že patrónom je sv. Mikuláš. A kto by nemal rád Mikuláša?

Ale nie, to je iba žart! Pútnici putovali z lásky k bohu a k Panne Márii. Prichádzali prosiť Pannu Máriu na milostivom obraze o pomoc , ochranu a často aj zázrak v rôznych ťažkých situáciách.

Panna Mária sa milo díva na každého z nás, je zahalená v tmavomodrom závoji a okolo hlavy má svätožiaru . Ľavú ruku má na srdiečku a pravou nám mamičkovsky žehná.

Je veľa vyslyšaných prosieb , veľa zázrakov , ktoré sa udiali na jej príhovor a teraz čaká na nás. Celé generácie si odovzdávajú pieseň i modlitbu k Matke Božej trnavskej. Nuž vypočujte si príbeh o zázrakoch , ktoré sú zaznačené v mestskej kronike :

V dávnych časoch  bola veľmi zlá a nebezpečná vojna s Turkami. Tí na koňoch jazdili a ostrými mečmi ubližovali ľuďom, plienili krajinu. Ľudia sa ich báli a na kolenách so strachom pred nájazdami Turkov a s plačom prosili na kolenách  o ochranu a pomoc:

„ Panna Mária, vrúcne ťa prosíme, vypočuj nás, ochraňuj nás i naše mesto.“

„Ľudia, pozrite sa ! Panna Mária na obraze plače! Pozrite na jej krvavé slzy!“

Na milostivom obraze Panny Márie sa objavili krvavé slzy. Panna Mária varovala svojimi slzami veriaci ľud. Matka Božia ochránila mesto pred útokmi Turkov, mesto bolo zahalené do hustej hmly a Turci cestu do mesta nenašli a do Trnavy nikdy nevkročili, obišli ju veľkým oblúkom. Dodnes sa v kronike o tom píše . Stalo sa to v roku 1663.

Takmer o päťdesiat rokov neskôr v júli 1708 sa znovu diali divné veci:

Kňazi i veriaci sa modlili v kostole sv.Mikuláša.

„Otče, pozrite!“ zrazu vykríkol ktorýsi veriaci, sediaci pre milostivým obrazom Panny Márie.

„Panna Mária plače!“

A naozaj z oka Panny Márie na obraze vytekali slzy. Nie raz, ale i ďalšie dni. 11.augusta 1708 bl celý kostol preplnený. Zaznel mocným zvukom majestátny organ, z hrdiel prítomných vychádzala pieseň     k Panne Márii. V tej chvíli sa z očí Panny Márie na obraze v svetle sviec začali jagať  slzy, prave a naozajstné slzy. Prepošt Martofi zbožne vstal a na zavrátenie každej pochynosti sa ich dotkol prstom.

„Drahá Matka Božia, pred čím nás chceš varovať?“

Všetkým bolo jasné, že Panna Mária ich vyzýva k modlitbe , aby tak ako v minulosti svojich ctiteľov ochránila od pohromy. Len v tej chvíli ešte netušili akej.

Slzy Panny Márie na milostivom obraze nedali ľuďom spávať. Privádzali ich k zbožnej modlitbe. V roku 1710 , dva roky po udalostiach slzenia sa začala krajinou šíriť nebezpečná choroba. Nazývali ju mor. Nedala sa liečiť, a veľa ľudí zomieralo. Nepomáhali žiadne opatrenia, liekov nebolo.

„Vážení  radní páni!“ začal svoj príhovor hlavný radný mešťanosta.

„V tejto vážnej situácii navrhujem obrátiť sa k našej Orodovnici, ktorá nikdy neopustila toho, kto sa k nej utiekal a o pomoc žiadal,“ pokračoval ďalej.

„ Preto nariaďujem spísať zápisnicu a zaviazať sa v nej k modlitbám nielen nás, ale i všetky generácie, čo prídu po nás k vykonaniu si 9-dňovej slávnostnej pobožnosti k úcte Panny Márie a prosiť Boha o milosrdenstvo , pomoc a ochranu!“

A tak sa i stalo: všetci prítomní sa slávnostne zaviazali sľubom a v nasledujúci deň sa začala pobožnosť. V ten deň sa všetci zdraví obyvatelia mesta ponáhľali do kostola sv.Mikuláša. Na konci  celej pobožnosti vyšla procesia so sviatosťou do ulíc kráľovského mesta a prechádzala mestom. Sviatostný Ježiš v Monštrancii žehnal ľuďom, príbytkom, celému mestu. Panna Mária milo hľadela na mesto postihnuté chorobou, na modlitby a prosby veriacich a vyslyšala ich vrúcny hlas. Bol práve 21.november 1710.

„ Ľudia zázrak!“

„Naozaj zázrak!“

Áno, mor sa z mesta vytratil. Obyvatelia mesta prestali zomierať na túto chorobu. Radosť a vďačnosť Trnavčanov len ťažko opísať. Od tých čias sa pri milostivom obraze každú sobotu o 10.00 hodine koná svätá omša ku cti Panny Márie  a každý rok od 13. Novembra do 21.novembra sa podľa záväzku radných pánov kráľovského mesta Trnavy svätí deväť dňová pobožnosť Trnavská Novéna.

Matka Božia Trnavská, ó Panenka Mária, tys´nad naším súžením horké slzy ronila.

 U Boha nás zastávaj, v súžení nám pomáhaj.

Matka Božia, Matka dobrá, naše slzy zotieraj.

Pred tebou sa schádzame, ó, Panenka Mária,

k tvojim nohám skladáme svoje žiale, súženia.

U Boha nás zastávaj...

Modlitba k Panne Márii Trnavskej

      Ľútostivá Kráľovná neba i zeme, zhliadni na svoje kajúce dietky a prijmi vďaky za všetky dobrodenia, ktoré si nám vyprosila u svojho Božského syna.
   Ďakujeme ti najmä za premnohé dobrodenia, ktoré si vyprosila nášmu národu a nášmu mestu v ťažkých časoch utrpenia, vojny a moru.
   Vrúcne ťa prosíme, ochraňuj náš národ a naše mesto teraz i v budúcnosti. Ráč nám vyprosiť pokojné časy, aby sme mohli ešte viacej chváliť tvoje milosrdenstvo a so všetkými svätými i s celou Cirkvou zvelebovať Božie dobrodenia.
    Milostivá panenská Matka Mária, s najhlbšou poníženosťou ťa ctíme a velebíme v tomto zázračnom obraze, na ktorom sa v smutných časoch vnútorných i vonkajších nepokojov a morovej rany v tejto krajine objavili slzy a krvavý pot. Ctíme a velebíme tvoje súcitné prečisté srdce. Padáme na kolená a z hlbokosti svojej duše voláme: Ukáž svoje horké slzy svojmu Božskému Synovi, vypros nám odpustenie našich hriechov. Vypros nám pomoc vo všetkých našich potrebách. Ochraňuj nás vo všetkých našich úzkostiach a protivenstvách. Zdvihni, ó nebeská Kráľovná, svoju mocnú pravicu. Odvráť od našej vlasti a jej občanov mor, hlad a vojnu. Zdvihni svoju materinskú ruku, žehnaj svoje verné deti, ktoré sa k tebe vinú s úctou a láskou. Pomáhaj nám rásť vo svätých čnostiach, teba vždy viac milovať, v milosti tvojho Božského Syna žiť i umrieť, aby sme sa tak raz mohli s ním a s tebou v nebi radovať. Amen.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu