Deťom

Kde bolo – tam bolo, keď králi kraľovali , nie na autách , ale koňoch  a kočoch sa vozievali, neďaleko Bratislavy, jedno kráľovské mesto  pre množstvo kostolných vežičiek „malým Rímom“ nazývali. Obkolesovali ho mocné hradby so štyrmi bránami. Ľuďom sa v ňom žilo dobre, nič im nechýbalo, hladom netrpeli, mnohí z blahobytu na Boha zabúdali. Pri   jednej z veľkých brán stál a dodnes stojí mohutný kostol. Pre jeho mohutnosť ho ľudia prezývajú Hrubý kostol. Schádzali sa v ňom zbožní ľudia nielen z Trnavy, ale putovali tam veriaci zo širokého okolia. Možno i preto, že patrónom je sv. Mikuláš. A kto by nemal rád Mikuláša? Ale nie, to je iba žart! Pútnici putovali z lásky k bohu a k Panne Márii. Prichádzali prosiť Pannu Máriu na milostivom obraze o pomoc , ochranu a často aj zázrak v rôznych ťažkých situáciách. Panna Mária sa milo díva na každého z nás, je zahalená v tmavomodrom závoji...

SPOMIENKY BABKY MAGDALÉNKY Moja babka Magdalénka             Najkrajším obdobím môjho života je najútlejšie detstvo. Ním nás sprevádzala naša babička. Venovala sa nám tou typickou láskou, o ktorej písala Božena Němcová. Dnes viem, čo sa skrývalo v srdci tejto spisovateľky. Moje rozprávanie snáď nebude také pútavé, ale je to pravdivá výpoveď o jednoduchej ženičke, ktorá vlastní v hrudi toľko pokladov, že ju možno právom nazvať boháčkou.             Babička má osemdesiatku. Je to požehnaný vek. Z jej úst som nikdy nepočula slovko ponosy. Rok čo rok sa teší na novú jar. Nevie sa zmieriť s ubúdajúcimi silami. Kedysi si ona vedela robotu zastať! A pri všetkej tej lopote si vždy pospevovala. Vo chvíli voľna si sadala k úprimnej modlitbe a modlila sa i za tých, ktorí sa odtrhli od Pána.       ...